utorok, 25. apríla 2017

Ako prekonať autorský blog

Moja knižná prvotina je na svete už takmer polroka a medzitým sa mi podarilo zúčastniť sa niekoľkých besied, na ktorých som predstavila knižku a odpovedala na otázky. Mnohých ľudí zaujímalo, odkiaľ čerpám inšpiráciu. Vecí, ktoré ma inšpirujú, je viac, ale spísala som päť najhlavnejších.


Stanovačka
Ak máte voľný čas, vonku je pekné počasie a nehrozí, že by ste počas noci zamrzli, vezmite stan a vyberte sa stanovať. Možno to znie ako blbosť, ale ak si pribalíte aj nejaký zošit a pero, verte, že nehrozí, aby ste niečo nenapísali. Pre mňa je táto činnosť naozaj na nezaplatenie, pretože tým, že sa venujem žánru, akému sa venujem, načerpám takýmto spôsobom dostatok inšpirácie a navyše sa aj trochu vcítim do svojich hrdinov.
Nemáte čas a ak ho aj máte, bojíte sa ísť stanovať niekam do lesa sami? Mám pre vás jednoduché riešenie. Podplaťte si parťáka na stanovanie a ak sa predsa len nikto nepodvolí, jednoducho vezmite stan pod pažu a rozložte si ho v záhrade. Uvidíte, že inšpirácia vás navštívi aj tam. Stačí sa len odstrihnúť od pohodlia domova a ponoriť sa do písania. No a malá rada, pred spaním nepapajte melón, pretože potom (ak sa bojíte nočnej zveri aspoň tak ako ja)v noci pri cikaní zažijete poriadne dobrodružstvo.

Hudba
Toto asi nemusím veľmi vysvetľovať. Je pravda, že niektorí ľudia pri písaní jednoducho neznesú hudbu a aj ja som mala obdobie, kedy som pri písaní potrebovala ticho, ale to už je dávno za mnou a hudbu považujem za neskutočne inšpiratívnu. No a ak vás ruší, tak si vyhraďte nejaký čas na to, aby ste ju počúvali len tak. Ľahnite si do postele, do uší zastrčte slúchadlá a nechajte sa unášať tónmi vašej obľúbenej piesne. Ak patríte medzi tých, ktorí práve dostali autorský blok, možno práve takto konečne prídete na to, ako treba v príbehu pokračovať.

Svet okolo nás
Som zástancom názoru, že keď kráčate po ulici, treba mať oči a myseľ otvorenú dokorán, aby ste mohli vnímať všetko, čo sa nachádza naokolo. Pozorujte okoloidúcich, vdychujte do seba vôňu čerstvo kvitnúceho orgovánu, rozdávajte úsmevy a ktovie... i keby vás múza nenakopla, aspoň si uchováte celý deň skvelý pocit a pozitívne sa to odzrkadlí na všetkom, čo v ten deň urobíte.

Trailery
Tento bod je asi trošku zvláštny, ale je to skutočne tak. Nachádzam inšpiráciu aj pri pozeraní trailerov – či už na filmy, alebo na seriály. Už veľakrát sa mi stalo, že keď som si pozrela trailer na nejaký film, v hlave som si utvorila predstavu, o čom asi bude a nakoniec z toho bolo čosi úplne iné. No a z týchto mojich „vymyslených príbehov“ by sa poľahky dal poskladať aj dej knižky. Je to kradnutie nápadu niekoho iného? Neviem, nemyslím si to. Je to predsa, ako keď kráčate po ulici a niekto urobí niečo, čím spôsobí, že odrazu viete, o čom vaša knižka bude a chcete ju napísať.

Zlý deň
Keď mám naozaj, naozaj otrasný deň, vždy ma nahromadený smútok prinúti sadnúť si k notebooku a vypísať sa z toho. Je celkom možné, že keby som každý deň mala úžasný, ani by som nepísala. S tým som totiž začala, keď mi bolo najhoršie a nevedela som, ako inak sa s tým vyrovnať. Tak som svoje pocity spísala na papier, neskôr som vytvorila poviedku a nakoniec celý román. Vymyslela som si vlastné postavy, prostredie a konečne som mala pevne v rukách osud niekoho iného. Takže nezúfajte, ak vás postretnú zlé dni. Väčšinou bývajú inšpiratívne.


A čo vy? Kde čerpáte inšpiráciu?



streda, 22. marca 2017

Maturita a oficiálne uvedenie knihy do predaja


Tretí marcový týždeň sa niesol v znamení maturít. Od začiatku tohto školského roka som myslela neustále len na testy, cez ktoré som musela prejsť. Bol to strašiak, ktorý na mňa striehol za každým rohom. Kamkoľvek som išla, nemohla som sa ho zbaviť.
Keď sa odštartoval maturitný týždeň, ani som poriadne nedýchala. Srdce mi tĺklo ako opreteky a silou-mocou som sa snažila vrátiť späť čas, aby som sa stihla naučiť o čosi viac.
A odrazu som v utorok sedela v škole. Čakala ma maturita zo slovenčiny. Ani som sa však nenazdala, vysmiata som išla domov autobusom a z pliec mi spadla časť balvanu, ktorý ma tam ťažil už hodnú chvíľu. Streda prebehla v podobnom duchu, hoci som maturovala z angličtiny, z ktorej som mala asi najväčší strach. No a vo štvrtok, v deň, kedy si viacerí študenti už mohli vydýchnuť, ma čakala ešte matematika. Niečo som vypočítala, niečo nie, ale v konečnom dôsledku, verím, že sa to vyšplhalo nad tridsaťtri percent.