Moja knižná prvotina je na svete už takmer polroka a medzitým
sa mi podarilo zúčastniť sa niekoľkých besied, na ktorých som predstavila
knižku a odpovedala na otázky. Mnohých ľudí zaujímalo, odkiaľ čerpám
inšpiráciu. Vecí, ktoré ma inšpirujú, je viac, ale spísala som päť
najhlavnejších.
Stanovačka
Ak máte voľný čas, vonku je pekné
počasie a nehrozí, že by ste počas noci zamrzli, vezmite stan
a vyberte sa stanovať. Možno to znie ako blbosť, ale ak si pribalíte aj
nejaký zošit a pero, verte, že nehrozí, aby ste niečo nenapísali. Pre mňa
je táto činnosť naozaj na nezaplatenie, pretože tým, že sa venujem žánru, akému
sa venujem, načerpám takýmto spôsobom dostatok inšpirácie a navyše sa aj trochu
vcítim do svojich hrdinov.
Nemáte čas a ak ho aj máte,
bojíte sa ísť stanovať niekam do lesa sami? Mám pre vás jednoduché riešenie.
Podplaťte si parťáka na stanovanie a ak sa predsa len nikto nepodvolí,
jednoducho vezmite stan pod pažu a rozložte si ho v záhrade. Uvidíte, že
inšpirácia vás navštívi aj tam. Stačí sa len odstrihnúť od pohodlia domova a ponoriť
sa do písania. No a malá rada, pred spaním nepapajte melón, pretože potom (ak
sa bojíte nočnej zveri aspoň tak ako ja)v noci pri cikaní zažijete
poriadne dobrodružstvo.
Hudba
Toto asi nemusím veľmi vysvetľovať. Je
pravda, že niektorí ľudia pri písaní jednoducho neznesú hudbu a aj ja som
mala obdobie, kedy som pri písaní potrebovala ticho, ale to už je dávno za mnou
a hudbu považujem za neskutočne inšpiratívnu. No a ak vás ruší, tak
si vyhraďte nejaký čas na to, aby ste ju počúvali len tak. Ľahnite si do
postele, do uší zastrčte slúchadlá a nechajte sa unášať tónmi vašej
obľúbenej piesne. Ak patríte medzi tých, ktorí práve dostali autorský blok,
možno práve takto konečne prídete na to, ako treba v príbehu pokračovať.
Svet okolo nás
Som zástancom názoru, že keď kráčate po
ulici, treba mať oči a myseľ otvorenú dokorán, aby ste mohli vnímať
všetko, čo sa nachádza naokolo. Pozorujte okoloidúcich, vdychujte do seba vôňu
čerstvo kvitnúceho orgovánu, rozdávajte úsmevy a ktovie... i keby vás
múza nenakopla, aspoň si uchováte celý deň skvelý pocit a pozitívne sa to
odzrkadlí na všetkom, čo v ten deň urobíte.
Trailery
Tento bod je asi trošku zvláštny, ale je to skutočne
tak. Nachádzam inšpiráciu aj pri pozeraní trailerov – či už na filmy, alebo na
seriály. Už veľakrát sa mi stalo, že keď som si pozrela trailer na nejaký film,
v hlave som si utvorila predstavu, o čom asi bude a nakoniec
z toho bolo čosi úplne iné. No a z týchto mojich „vymyslených
príbehov“ by sa poľahky dal poskladať aj dej knižky. Je to kradnutie nápadu
niekoho iného? Neviem, nemyslím si to. Je to predsa, ako keď kráčate po ulici
a niekto urobí niečo, čím spôsobí, že odrazu viete, o čom vaša knižka
bude a chcete ju napísať.
Zlý deň
Keď mám naozaj, naozaj otrasný deň, vždy ma nahromadený
smútok prinúti sadnúť si k notebooku a vypísať sa z toho. Je
celkom možné, že keby som každý deň mala úžasný, ani by som nepísala. S tým
som totiž začala, keď mi bolo najhoršie a nevedela som, ako inak sa
s tým vyrovnať. Tak som svoje pocity spísala na papier, neskôr som
vytvorila poviedku a nakoniec celý román. Vymyslela som si vlastné
postavy, prostredie a konečne som mala pevne v rukách osud niekoho
iného. Takže nezúfajte, ak vás postretnú zlé dni. Väčšinou bývajú inšpiratívne.
A čo vy? Kde čerpáte inšpiráciu?
Fúha, tak to s tou stanovačkou je teda veľmi zaujímavé, ale neviem si predstaviť, že by mi to pomohlo písať. :D Rada píšem vonku v záhrade, pretože príroda veľmi dobre rozvíja kreativitu a je tam aj pokoj, ale kvôli tomu určite nemusím rozkladať stan. Stačí mi vziať deku, niečo na pitie a netbook. :D
OdpovedaťOdstrániťS hudbou úplne súhlasím. Niekedy pri písaní nepočúvam a niekedy hej... teda väčšinou hej. Pomáha mi to lepšie sa sústrediť na môj svet a rýchlejšie sa zžiť s postavami. Okrem toho, keď editujem, bez hudby by to bola fakt nuda. Ja sa takým ľuďom dosť čudujem, ktorí pi písaní neradi počúvajú hudbu, pre mňa je to osviežujúce.
S tvojím zlým dňom definitívne nesúhlasím. U mňa je to presne naopak. Musím byť v psychickej pohode, aby som vedela dobre písať a aby som sa vedela úplne sústrediť na to, čo tvorím. Keď ma niečo trápi a nič sa mi nedarí, písať neviem, lebo na pozadí mysle ma furt máta to všetko, čo je v realite nesprávne. Preto mám problém písať v strese, obzvlášť posledné tri roky na výške. Plnohodnotne som sa vedela ponoriť do písania iba počas leta, inak ani veľmi nie. Preto sa teším, že konečne zmiznem z UKF. :D :D Dúfam, že písanie mi už nepôjde ako slimákovi. :D
Haha, napíšeš dlhší komentár, ako je celý článok. Tak hej, my "autori" sme asi indivíduá. Každý sme iný. Ja zasa keď som dobre naladená, väčšinou nemôžem vôbec písať. Lebo to len pobehujem kade-tade, tancujem, spievam a som príliš hyperaktívna na to, aby som len sedela za počítačom a písala. :D A s tou hudbou, no ja ani nemôžem písať pri tichu, pretože pokiaľ píšem cez deň a je okolo mňa ruch, tak si potrebujem nasadiť slúchadlá, aby som sa od toho odstrihla. No a v noci zasa potrebujem zmazať ticho, ktoré ma obklopuje, pretože potom sa strhnem na každý zvuk a zažívam infarktové stavy. :D
OdstrániťTo je u mňa normálne, však si pozri niektoré komentáre pod mojím článkom :D Tie sú tiež dlhé.
OdstrániťHyperaktívna som aj ja a robím milión vecí, ale vtedy sa mi najlepšie píše, lebo ma nič netrápi a môžem sa naplno zamerať na príbeh. A zase chodím aj behať alebo do záhrady počas dňa, takže tým si to vynahradím a potom môžem pracovať. :D :D
Musím už skúsiť to tvoje behanie. Uvidím, či ma zas neodradí moja mizerná kondička. :D
Odstrániť