Tretí marcový týždeň sa niesol v znamení maturít. Od začiatku tohto školského roka som myslela neustále len na testy, cez ktoré som musela prejsť. Bol to strašiak, ktorý na mňa striehol za každým rohom. Kamkoľvek som išla, nemohla som sa ho zbaviť.
Keď sa odštartoval maturitný týždeň, ani som poriadne nedýchala. Srdce mi tĺklo ako opreteky a silou-mocou som sa snažila vrátiť späť čas, aby som sa stihla naučiť o čosi viac.
A odrazu som v utorok sedela v škole. Čakala
ma maturita zo slovenčiny. Ani som sa však nenazdala, vysmiata som išla domov
autobusom a z pliec mi spadla časť balvanu, ktorý ma tam ťažil už
hodnú chvíľu. Streda prebehla v podobnom duchu, hoci som maturovala
z angličtiny, z ktorej som mala asi najväčší strach. No a vo
štvrtok, v deň, kedy si viacerí študenti už mohli vydýchnuť, ma čakala
ešte matematika. Niečo som vypočítala, niečo nie, ale v konečnom dôsledku,
verím, že sa to vyšplhalo nad tridsaťtri percent.
